Pozerám.... vidím.... píšem....Viem, že sa dotýkam ľudských bytí....a tak posúvam seba aj iných vpred...som SpiSoVateľKA Zoznam autorových rubrík: Predškoláci, Ach jaj, Z môjho pera, A zázraky sa dejú, Adamoviny, niečo pre zmysel života, Súkromné, Nezaradené
Pred troma rokmi... svet obletela správa o tom, že si odišiel domov a už nebudeš na nás pozerať z okna Vatikánu, ale z okna nášho nebeského Otca... Už ti nikto z nás nebude skandovať: Nech žije svätý otec Ján Pavol II. Tvoj odchod zasiahol každého z nás. Minimálne sme o tebe tvrdili, že si bol veľkým pápežom a vyrátavali, koľko ciest si absolvoval, čo si povedal a akým si bol prínosom pre ekumenizmus či pre záchranu života...
... alebo susedia? Či chalani z jednej ulice? ... mohli to byť povedzme aj decká sediace v „štvorke“ v preplnenom autobuse
a kričí a kričí a kričí... Najskôr som si myslela, že je to syndróm „rozmaznanosti.“ No prišli chvíle, keď predškoláčka Hanči sa prekonávala v každom smere... Tak kde je koreň? Alebo ako na to, keď upozorňovanie nepomáha?
Pred chvíľou vstúpilo do mojej „škôlkárskej triedy“ aj s aktovkou 8 ročné dievčatko.
Odišiel si od svojej rodiny?.... Zradil svoje povolanie?.... Pripravil si niekoho o život?.... Vzal si to, čo nebolo tvoje?Zmätok, otázky, rozčuľovanie, že ti nikto nebude vstupovať do svedomia a niečo ti vyčítať?
Opýtajte sa ho... Že to už nie je možné???? Aj keby bolo... Myslím, že by to vysvetliť nevedel...
Končí sa november. Mesiac, keď mám topánky akosi viac zaplatené od blata na cintoríne.
Býval som doma. A predsa som nepoznal tých, ktorí bývali so mnou...
Cestujem vo vlaku. Otvorený vagón, bez kupé. Oproti sedí žena. Vek: caa 35 rokov
Čo robí bádateľ? Badá že báda – teda, aby som sa vyhla slovnej hračke: „vidí“ „hľadí“ „konštatuje“ „hodnotí...“ A čo?
Je noc. Nepsím. Počítam: 19, 20, 21, 22. Nie, nejde o nejaký numerický rad čísel. Za každým číslom sa skrýva vek jedného mladého človeka. Človeka čakajúceho na rozsudok. Už zajtra. V pondelok. Hodinu po tom, ako odbije na všetkých kostolných vežiach poludnie.
Po štátniciach.... tak veľa chuti povedať niekomu, čo si myslím o konkrétnej škole a o tých, ktorí sa volajú profesori... Uplynuli tri roky porovnávania a konštatovania.... že moja milá Alma mater Trnava stojí za to.... ale že moja druhá....
Nepochopiteľné... 3 roky nazad... búra... rýpe... stavia tábory.... A teraz?
