Ďakujem, pani poštárka

Autor: Marcela Bagínová | 11.2.2012 o 21:30 | (upravené 11.2.2012 o 21:40) Karma článku: 13,88 | Prečítané:  25803x

  ...nie za list, ktorý som si našla v schránke v stredu.  Ani za oznámenie, že si z pošty môžem vyzdvihnúť nejakú vyššiu sumu eur, aj keď by z času na čas potešilo.... Ale ďakujem za to, že....  

 

že  každý deň, aj teraz v tých mrazivých mínus desať (ale aj menej) stupňových dňoch sa zastavíte pri našom dome. Prehodíte pár slov a počkáte, kým sa rozmrznú. Svojimi veľkými rukavicami, v ktorých sa skrývajú aj tak už skrehnuté ruky, zalovíte vo veľkej taške položenej v košíku na bicykli a vyberiete z nej noviny. Položíte ich do schránky a na vašej vymrznutej tvári možno zbadať nevyslovené: „Hotovo! A ide sa ďalej.

Pani poštárka, môžem vám smelo povedať, že starkí z našej ulice sa na vás tešia, aj keď im každý deň nenosíte dôchodok. Chodíte ku nim častejšie, ako ich vlastné deti, či vnúčatá a niekedy ste jediným živým tvorom, ktorý na nich prehovorí počas týchto mrazivých dní. Chceli by vás pozvať na kávu, či na čaj, ale vedia, že by ste to odmietli... A tak sa zmôžu na jednu otázku: „A nie je vám zima?" Vedia, že poviete: „Nie", no aj tak si myslia svoje... „Ste v práci, a ak chcete za ňu dostať mzdu, tak nesmiete reptať. Ale pracovať."

Milá pani poštárka. Naša pošta má aj filiálky, je totiž na dedine. A tak máte ešte jednu povinnosť. Poriadne sa obliecť do vášho poštárskeho kabátu (či je to bunda?), natiahnuť si na uši čiapku (prilba sa na ňu zmestí iba ťažko) a na ruky rukavice. Potom osedlať svoje dvojkolesové vozidlo značky bicykel a za akejkoľvek vonkajšej teploty zaniesť poštu ľuďom do druhej dediny...

V piatok som vás dopoludnia videla. Kým ja som si pohodlne šoférovala v aute, vy ste na bicykli šľapali proti vetru, aby všetci ľudia dostali potrebnú poštu.... Boli ste naobliekaná snáď najviac ako sa dalo a šli ste vpred. Po hlavnej ceste, medzi dedinami, bez prilby... Nuž keby to videli policajti, odmenili by vás pokutou...

No videla som to iba ja, a chcem vás odmeniť, aspoň týmto blogom a veľkým slovom: „Ďakujem."

Viem, že nemáte čas chodiť protestovať a pýtať väčšiu plácu, pretože každý deň roznášate ľuďom dobré i menej dobré správy, no myslím, že by ste si to zaslúžili. Veď roznášať poštu v týchto mrazoch... a presúvať sa z dediny do dediny na bicykli, prináša so sebou značné riziká a 99% - ný predpoklad reumatických problémov „na staré kolená."

A predpokladám, že nenájdem o vás článok ani v novinách, či bulvárnych časopisoch, ktoré sa „dajú čítať." Veď  novinári, či redaktori o vás nezakopnú, lebo aj oni, rovnako ako my, sú presvedčení, že to, čo robíte je vaša povinnosť...

A okrem toho nie ste pre nich atraktívna - ste žena bez škandálov.

A tak priznávam, že som rada, že som o vás "zakopla".

Pomohla mi v tom jedna babička, ktorá o vás hovorí, ako o svetle, ktoré ju stretáva každý deň. Pozdraví ju a zamáva jej...

A potom dedko, čo vám pripravuje čaj a čaká, kedy sa zjavíte na ceste. Donesie vám ho von, aby ste nezamrzli. Veď hoci je už starý, má dosť sily, aby vám spríjemnil ten náročný deň...

A do tretice naše stretnutie na ceste medzi dedinami....

Píšem o vás, lebo si vás vážim, pani poštárka a ďakujem, že každý deň roznášate správy, tie dobré i menej dobré... A nielen za to...

Je dobre, že medzi nami ste. A je na nás, aby sme sa naučili všímať si takých ľudí, ako ste vy. Celkom obyčajno - neobyčajných.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?