Pred nedávnom mi volá kamarátka, ktorej mamina dostala mozgovú príhodu. Postihnutá je jedna strana tela. A okrem problémov s pohybom sa vyskytli aj iné - plienkové.
Lekári od príbuzných žiadajú, aby ich priniesli do nemocnice plienky. Mimochodom „mamina" má na ne nárok - ale poukaz na ich prevzatie z lekárne, alebo z výdajne zdravotníckych potrieb jej môže lekár - špecialista /neurológ či gynekológ/ predpísať až po ukončení hospitalizácie. Jej zdravotný stav je však vážny a tak „termín: ukončenie hospitalizácie" - je nateraz v nedohľadne...
Jediné povzbudenie, ktoré sa im dostalo je, že nech len kupujú plienky z vlastného. Ak splnia všetky podmienky, tak možno im to preplatí spätne niekto ako „sociálka". (v lekárni dôrazne zdôrazňujú slovo „možno.)
Lenže - rodina nie je na tom finančne najlepšie. A výdavky sú veľké. Každý prikladá ruku k dielu ako môže... Len dokedy? Čo ak hospitalizácia bude trvať nie týždne a mesiace?
Zdravotníci mykajú plecami a nevedia alebo nechcú povedať, ako možno získať poukaz na predpísanie plienok...
Viete to vy? Budem vďačná za každú radu, ktorú môžem posunúť ďalej...
A keďže som od prírody tvor zvedavý, šla som sa na „tetu" pozrieť zblízka.
Pri jej posteli boli jej dcéry. Našli sme ju neumytú, neokúpanú. Mimochodom, rodina k jej lôžku volá každý deň rehabilitačného lekára. /ešte že je to dobrý známy/ Inak by sa o rehabilitácii dalo hovoriť iba v minimálnych dávkach...
Celkovo starostlivosť o túto ženu je iba niekoľko stupňov nad nulou. Občas polohovanie, podanie liekov...
Dnes nám dovolili ju okúpať. Najskôr nastal problém s vozíkom, na ktorom ju bolo treba odviezť do kúpeľne.../mal vyfučané kolesá/.
Keď sme prosili zdravotnú sestru o pomoc pri jej presune z postele na vozík, nechápavo sa na nás pozrela a zreteľnou artikuláciou nad odrovnala: „Tak to vám nepomôžem. Mňa bolí chrbtica."
Neverila som vlastným ušiam.... Chcela som povedať, aby v tom prípade šla na PN, ale nemala som komu. Zmizla.
Uvidela som ju, až keď sme tetu uložili vykúpanú do postele....
Prechádzala sa po chodbe a cez polootvorené dvere kontrolovala návštevy, ktoré sa prišli postarať o pacientov - svojich príbuzných...
Jej dve kolegyne sedeli v miestnosti, ktorá je určená pre sestričky, a pokojne listovali v časopisoch.... jednoducho užívali si zdravotnícky veget.
Rozlúčila som sa s tetou a zamierila k autu. Na chodníku som stretla známeho. Sused - starší ujo, ktorý býval kedysi dávno niekoľko domov od nás. Išiel z dialýzy.
Chodí tam pravidelne - 3x do týždňa. Pristavil sa. Nasáčkovala som ho do auta, a ponúkla sa, že sa zahrám na taxikára.
Začali sme rozprávať. Z hrôzou mi vysvetľoval, čo sa mu prihodilo. Priamo k nemu, do jeho domu, prišli páni z kriminálky. A hneď dodal, že je nevinný. Ale hanbí sa, lebo susedia sa už o tom dozvedeli. A baby klebetnice túto správu vzali už do svojich úst... Pre tých čo ho nemusia je „kriminálnik".
Dozvedám sa, že on naozaj nič neurobil. Jeho vlastný lekár sa na ňom obohacoval. V rámci jeho diagnózy si účtoval rôzne zákroky, ktoré on - pomaly deduško, ani neabsolvoval. Boli to rôzne cesty do Bratislavy, CT - čká, rengény... a neviem čo ešte /odborné názvy som si nezapamätala/.
Tí páni z kriminálky ho riadne vyplašili, a jeho doktorovi ako sa zdá nič sa nestalo. Zatiaľ si sedí v ambulancii. Práve ide od neho.
Neodvážil sa mu povedať o návšteve pánov z kriminálky u neho doma.
Ani lekár sa nepriznal. Neospravedlnil. Bol suverénny ako vždy.
A vraj „páni z kriminálky" povedali, že on nie je jediný, na kom chcel zbohatnúť...
Zastala som pred jeho domom, vystúpil. Zničený, ubolený, unavený... Vydaný napospas nášmu zdravotníctvu.
Prichádzajúc domov som premýšľala čo s tým? Budú potrestaní iba tí, ktorí sa priživujú na druhých? Myslím, že nie. Ak môjmu susedovi „zrušia" lekára, bude odkázaný na dlhšiu trať za svojou dialýzou.
Ak z práce prepustia zdravotnú sestru, ktorú bolí chrbtica, budú na tom horšie pacienti, pretože bude o jednu menej - a na ostatné sestričky práce viac. Viem, na jej miesto by mala nastúpiť druhá - ale v čase, keď je zdravotníctvo uškrtené priamo pod krkom... je to iba sen.
Čo bude ďalej?
Nemám rada smutné konce. Ale nemyslím si, že by toto mesto stratilo „veľmi veľa", keby jeho nemocnicu zrušili. Aj tak sa všetky odborné vyšetrenia robia v okolitých okresných mestách...
No aby som nebola nespravodlivá... Nie všetci lekári a zdravotné sestry patria do jedného vreca. Mnohých poznám osobne. Napr.:
Minulý týždeň som bola s mamou na vyšetrení. A v čakárni všetci pacienti súhlasne tvrdili, že „ich pán doktor je odborník a ľudský a že si na neho nedajú dopustiť." A hoci čakali aj dve hodiny, boli spokojní...
Verím, že výnimky sa nájdu v každej nemocnici. Aj v tej, v ktorej som bola dnes.... A poviem vám, ak ju nezrušia, chcela by som ich stretať častejšie...
