Prečo si s dieťaťom nevedeli dať rady?

Autor: Marcela Bagínová | 24.1.2011 o 19:50 | Karma článku: 22,25 | Prečítané:  6005x

Mám známu. Má hyperaktívneho syna a manžela z USA. Donedávna bývali na Slovensku. Dávid tu rok chodil do materskej školy a učiteľky ho zatvorili do krabice s názvom: „Nezvládnuteľné a nevychovateľné dieťa." Poviete si, stáva sa...

 

Doma mal Dávid presne vymedzené pravidlá. S ocinom rozprával bez problémov po anglicky, s maminou po Slovensky a s návštevami (teda aj so mnou), občas tak a občas tak...

Keďže nie vždy som mala šancu mu porozumieť, pretože prvé slovo jeho vety bolo v slovenčine, druhé v angličtine, tretie a štvrté v slovenčine... a tak ďalej,  bolo vidno, že ho statočne (aj keď nechtiac) „znervózňujem."

A skúste čo to spraví, keď znervóznite malého cholerika...

V jednej chvíli sa premení  na hyperaktívnu potvoru, ktorá vám hneď a zaraz chce povedať úplne všetko...a keď to nejde, je oheň na streche. Dupe, kričí a hádže všetko čo je okolo.

Poviete si: Nevychovanec

Pred niekoľkými mesiacmi Dávidov otec dostal ponuku pracovať v USA. A tak sa celá rodina odsťahovala.

Mama mala strach, lebo tvrdila, že keď si už Slovensku nevedia dať v škole s Dávidom rady, čo bude potom... a sama seba sa pýtala, ako to zvládne.

Neubehol ani mesiac ich života na novom mieste a Dávid sa počas prechádzky so svojou mamou pripojil ku skupine detí z neďalekej materskej školy. Rozprával sa s nimi a intenzívne pri tom používal ruky aj nohy , zatiaľ čo mama vysvetľovala učiteľke, že na Slovensku mala so synom problémy.

Problémy sú na to, aby sa riešili a tak učiteľka navrhla, aby Dávid začal chodiť do materskej školy...

Stalo sa. O mesiac bol Dávid škôlkarom ako sa patrí. Ráno si bral so sebou vlastné jedlo a popoludní chodil s papierom, na ktorom sa občas objavila úloha napísaná po anglicky.  Múdro sa pozeral na papier a v prítomnosti mamy ju čítal  po slovensky. (teda tú časť, ktorú si z nej zapamätal) Keď však prišiel otec, pokojne sa  naňho obrátil v angličtine...

Rodina čakala zo škôlky sťažnosti. Prvý týždeň .... nič, druhý... nič... tretí .... nič...  Bolo to  zvláštne, ale mali obavu spýtať sa , ako sa Dávid správa....

Veď akoby nie, na Slovensku nebolo dňa, kedy by nepočúvali nejakú „ponosu" na svojho synka.

Po mesiaci Dávid priniesol z materskej školy domov belasú obálku s nakresleným vlakom. „Mami, pozri, dnes som dostal diplom."

„Diplom?" - pýta sa udivene mama. „Áno, za to, že som bol dobrý a poslušný."

„No len aby." - vzdychla si a pre istotu obálku podala otcovi. Ten ju otvoril a fakt. Bol v nej diplom a pochvala.

„Dávidovi, za to, že svojich kamarátov učí hovoriť a spievať po slovensky."

Ako niekedy málo stačí, aby sa s nešťastnej rodiny s hyperaktívnym synom stala rodina, ktorá má šikovné dieťa...

A ako málo stačí, aby sa z bitkára stal kamarát....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?