Keď farár pije

Autor: Marcela Bagínová | 22.1.2011 o 16:00 | (upravené 22.1.2011 o 16:07) Karma článku: 13,86 | Prečítané:  2961x

píšu o ňom komerčné média, ako o niekom, kto zradil, kto sa ukázal v pravom svetle. Veď nech sa len cirkev ukáže, aké má ovečky. Alebo lepšie povedané: Akých má pastierov? Ale čo sa stane, ak farár piť prestane?

 

V tej chvíli prestane zaujímať aj komerčné média. A tak ostáva  na ňom, aby sa o svoje skúsenosti, či cestu, ktorá vedie od alkoholu do nealko-holického života podelil sám. A možno o sebe napísal aj knihu.

Francúzsky jezuita Lucien sa o to pokúsil. Vo svojej knihe: „Prečo bola noc taká dlhá" sa otvorene  priznáva k svojmu statusu /nie facebookovskému, ktorý sa dá zmeniť ale k rvalému/: alkoholik.

Nezačal piť preto, že ho niekto nútil, aby sa stal farárom a ani preto, že bol nešťastný....

Ani preto, že by mal doma svetlý príklad v rodičoch. Jeho rodina bola celkom normálna. Milujúca, chápajúca ale aj vyžadujúca, takže z neho nevychovala žiadneho slabocha. Pre kňazstvo sa rozhodol sám.

Jeho alkoholizmus má korene v detstve. V situáciách nad ktorými, my „dospeláci" mávneme rukou a neprikladáme im žiadny význam.

Len pre zaujímavosť - tohto človeka, aj v dospelosti prenasleduje situácia, kedy sa stretol s obchodníkom.

S obchodníkom, ktorý s pokojným svedomím do baterky /na svietenie v tme/ vložil menšie batérie, a tým zníži intenzitu svetla. Bez problémov to zrealizoval pred očami dieťaťa, čím mu „pokazil" jeho úprimnú radosť z nočnej hry. A ani netušil, ako zničil v duši budúceho Luciena /to je jeho rehoľné meno/ obraz o dokonalom svete dospelých...

Lucien /vlastným menom Aime Duval/ opisuje svoju cestu kňazstva, na ktorej šíril Božie posolstvo prostredníctvom hudby. Francúzi ho poznajú ako šansoniera, spievajúceho o Ježišovi, ktorý je pre  neho Svetlom.

Bola to náročná služba. Svoje šansóny tvoril v noci, keď všetci spali a ani sám nezbadal, ako mu v tom pomáha alkohol /pivo, či víno/.

S ním sa mu stával život ľahším... dokonca aj dlhé cesty za svojimi ovečkami na koncertmi ubiehali s fľaškou rýchlejšie a pokojnejšie...

Cítil, že sa v jeho živote niečo deje, niekam sa rúti, ale sám od seba to nevedel zastaviť. Jeho spolubratia, farári, ani len netušili, ako sa majú k jeho problému postaviť a vyhýbali sa mu.... A on hanbiac sa za to, čo robí, najmä v čase, keď nebola po ruke fľaša, sa im vyhýbal tiež...

Túžil presvedčiť samého seba, že nemá problém s alkoholom. A robil to, ako sa dalo...

Lenže ako sám píše, priepasť ešte nedosiahla dno. Opisuje svoje myšlienkové pochody, klamstvá, ktoré sa stali súčasťou jeho života... /hoci ani nevedel, že klame/

Zvrat jeho života /a chvíľa kedy zúfalstvo premáha kúsok nádeje/ prichádza, keď sa ocitne na protialkoholickom liečení... Nie je to pre neho jednoduché. Vie že ak sa rozhodne pre cestu návratu, musí sa rozlúčiť s každou kvapkou alkoholu.... Podarí sa mu to? Nepodarí?

S malou nádejou to skúsi. Po čase sa dostáva do spoločenstva Anonymných alkoholikov, kde sa medzi ľuďmi nerobia rozdiely. Všetci sú si rovní a napriek tomu, že už dávno nedržali v ruke pohárik, vedia o sebe, že sú alkoholici.

Jeho noví priatelia mu pomáhajú keď padne, keď mu nie je najľahšie. Učia ho, ako sa vrátiť, keď ho stiahne „fľaška". Sú pri ňom a pre neho. Lucien, krehký a poznajúci svoje náklonnosti tu nachádza domov.

Nikto nechce od neho, aby bol dokonalým farárom, ale pre každého je priateľom, je jedným z nich. A učí sa byť človekom, ktorý svoju spravodlivosť nachádza v skupine AA - anonymných alkoholikov.

V závere knihy už on sám vyhľadáva ľudí, ktorí majú problém s alkoholom a ponúka im pomoc, venuje sa im a pritom nezabúda ani na seba.

Vie o tom, že je alkoholik. Pozná miesta, ktorým sa má vyhýbať a pokorne stojí pri tých, ktorí sú v podobnej kaši, v akej bol kedysi on... A bojuje každý deň, veď ani po niekoľkých rokoch nemá to nemá vyhraté

A na záver?

Áno, aj farár môže piť, a môže ho to prevalcovať... ale aj pre neho, rovnako ako pre iných, je cesta k návratu....

Lucien - Aime Duval o nej píše vo svojej knihe: Prečo bola noc taká dlhá.

Odporúčam prečítať...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?