reklama

Priznanie v Obchodnom centre

Nevie, že budem o ňom písať. Myslím, že sa jeho život a ani jeho „volanie" o pomoc sa nedostane do novín, a tak to risknem a dám ho aspoň na blog.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)
Obrázok blogu

Prosím však, skôr ako si prečítate, čo chcem povedať o konkrétnom človekovi, neberte do rúk palicu posudzovania. Nesnažte sa v diskusii utierať si pero o slová odsúdenia a špekulovať, či je príbeh pravdivý, alebo nie...

Radšej sa obzrite okolo seba a počúvajte ľudí, a to čo sa vám zdá ako rozprávka, či neskutočný sen sa vo väčšine prípadov zmení na tvrdú realitu...

Ale poďme k veci.

Včera popoludní som zašla do obchodného centra. Keď som vyberala ryby, pristavil sa pri mne starší pán s otázkou: „Prečo sa usmievate?"

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V jeho tvári bola napísaná „diagnóza" - alkoholik.

„Ste ako anjel, ale ja žiadneho nemám."- vysvetľoval a pozeral sa mi do očí. „Viete, chcem prestať piť, ale nejde mi to. Nemá mi kto pomôcť."

Mnoho krát som stretla jemu podobných a zo začiatku „nádejný rozhovor" skončil vždy pri tom istom - pri žiadosti o peniaze. A tak som si pomyslela, že toto stretnutie bude iba ďalším poradí.

Prehodila som s ním niekoľko slov a vybrala som sa k regálu s pečivom.

Netrvalo dlho a znova bol pri mne. „Ja viem, že mám problém. V stredu bol sviatok: Nepoškvrneného počatia Panny Márie. A ja som šiel už v utorok do kostola, a prosil som Boha, aby som prestal piť. A viete čo sa mi stalo v stredu?"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Neviem." „No namiesto toho, aby som šiel do kostola znovu, ani neviem ako som sa ocitol v krčme. Ale ja naozaj chcem..."

Pozrela som sa do nákupného košíka: rožky, chlieb, mlieko... nič, čo by zaváňalo alkoholom. „Prosím vás pomôžte mi." Ozývalo sa a do očí sa mu hrnuli slzy.

Nevedela som ako mu mám pomôcť. Iba som mu poradila, aby zašiel za odborníkmi a ponúkla som mu i konkrétne mená. Uistila som ho, že budem prosiť Boha o silu, aby ho zbavil náklonnosti k alkoholu, aby mu poslal ľudí, ktorí by mu pomohli v živote.

Znova sme sa rozlúčili. A každý z nás sa vybral za svojimi nákupmi.

Pred obchodom ma znova počkal a dával mi všetky drobné mince, ktoré mu ostali. „Prosím vás, dajte do v kostole do zvončeka. Keby som teraz šiel domov, určite by som sa stavil v krčme a prepil by som ich. Ďakujem za to, že ste mali pre mňa čas."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Otočil sa a odchádzal. Ja som ostala stáť s mincami v ruke a s vďačnosťou, voči tomu človekovi. Bolo na ňom vidieť, že sa chce pokúsiť a možno aj vytrvať v boji proti alkoholu.

Jeho prvé slová boli pre mňa ako slová iných alkoholikov, no tie posledné zmenili môj pohľad na jeho život.

Koľko ľudí stretávame, koľko správ počujeme, koľko obrazov vidíme, a predsa môžu v sebe skrývať „iné posolstvo", než to, čo sme „načítali v nich my."

A viete prečo mu nepomohol Boh?

Pretože poslal na zem ľudí a práve od nás chce, aby sme stáli pri tých, ktorí sa potácajú na cestách života.

Marcela Bagínová

Marcela Bagínová

Bloger 
  • Počet článkov:  262
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pozerám.... vidím.... píšem....Viem, že sa dotýkam ľudských bytí....a tak posúvam seba aj iných vpred...som SpiSoVateľKA Zoznam autorových rubrík:  PredškoláciAch jajZ môjho peraA zázraky sa dejúAdamovinyniečo pre zmysel životaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu