reklama

Že by stále potrebovala mamu????

Stmievalo sa. Slnko si podávalo ruku so súmrakom. Na kvitnúcej lipe spieval zbor operencov a moja maličkosť držala v ruke hrudu vetrom osušenej hliny....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
moja maminka
moja maminka (zdroj: foto: Damiána)

Stála som pri hrobe, do ktorého pred mnohými rokmi vložili telo obyčajnej jednoduchej ženy. Moja mamina ju volala tým najkrajším menom „mama.“ 

Mala iba 6 rokov, keď sa dozvedela, že čakajú ďalšieho súrodenca... Ani neviem, či sa tešila, alebo nie. Bolo ich doma viac: Tono, Gitka a ona – a ešte niekto, kto na nich pozeral z neba, ich sestrička Olinka, ktorú Boh urobil anjelom, keď mala dva roky...

A dedo?  Ale o ňom veľa neviem...Vraj bol tvrdý, a tam jeho deti nachádzali útočište v mame.... 

Babka, ktorú som nikdy nepoznala (a predsa sme si nejako blízke) vedela, že môže pri pôrode zomrieť, že je to nebezpečné, že budú komplikácie.... A vtedajšia „lekárska veda“ jej patrične naznačila, že by bolo vhodné „dať si vziať dieťa“ – aby Marcelke, Tonkovi a Gitke - ostala mama...  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo to neurobila? Prečo sa rozhodla radšej odísť, ako ostať?  

Tieto myšlienky mi vírili hlavou práve vo chvíli, keď sa slnko ponáhľalo za kopce.  

Babi, prečo? Prečo si ma ako malé dieťa nemohla držať v náručí? A prečo som ti nemohla povedať slovo babka? A prečo moja mamina musela vyrastať ako polosirota, predierajúca sa životom, čítajúca pri neónke, pretože jej dedo zakazoval svietiť? A prečo si musela utierať slzy a stáť pri tvojom hrobe? Babi prečo sa ťa musela pýtať....„Mami, kde si?“ ... a často na to nedostala odpoveď? 

Alebo ty si hovorila a ona cez uši bolesti nevedela počúvať? Čo si jej hovorila?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz to viem... hoci po mnohých rokoch nevypovedaného, aj toho vykričaného „Prečo?“...

Vtedy, v ten večer som začula tvoj hlas a teraz prišiel čas, aby... aby sme dostali odpoveď.... 

Milá moja dcérka,

ani nevieš, ako veľmi vás ľúbim. A ako veľmi milujem každé dieťa, ktoré mi Boh vložil do lona. Všetku svoju lásku som dala Tonkovi, ktorého som čakala ako slobodná mamička. Všetci ma ohovárali, osočovali, no ja som vedela, že Boh ma neopustí...

Mala som pred očami hriech i jeho milosrdenstvo. Vedela som, že kríž, ktorý mám musím niesť a vedela som, že On – Kristus, mi pomôže...

A potom sme sa vzali, áno s tvojim otcom. On bol mojim novým krížom i radosťou. Veď vieš, pamätáš si ho. Nevedela som mu na zemi pomôcť a aj preto som musela naň dávať pozor z neba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom si prišla ty, Marcelka (bojovníčka – lebo to znamená tvoje meno). Bola si také malé jemné a nežné bábätko, poslušné a ochotné... Odhodlané biť sa so všetkým, čo prišlo do tvojho života. Veľmi som ťa ľúbila a stále ťa ľúbim. Keď ti je ťažko, beriem si ťa do náručia, hladím tvoje srdce a hovorím Ježišovi: „Pozri Pane, tu je moja dcéra, prosím ťa príď a uzdrav ju... Daj jej silu... Požehnaj ju...“

Vždy keď má oslovíš vo svojej modlitbe, tak žiarim. Veľmi sa teším, že na mňa nezabúdaš...

Marcelka, chcela som a túžila som po tom, aby sme mali nový život. Lebo tam kde je život je aj požehnanie... Ale Boh vo svojej láske rozhodol inak. Daroval vám dvoch anjelov – vlastne tu v nebi sme traja... ja – tvoja mamina, Katka – tvoja najmenšia sestrička a Olinka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekedy si sa pýtala, či naozaj ťa má Boh rád, keď ti vzal mamu a tvoj otec...

Miláčik, keď ma Boh zavolal do neba, dovolil mi, aby som ťa ešte viac milovala, aby som bola s tebou dňom i nocou a posielala ti svoje milosti. Som s tebou a milujem ťa viac, ako som to mohla robiť na zemi. A ty, aj keď si si musela prejsť všelijakými skúškami máš krásne srdiečko, srdiečko ktoré miluje, trpí a odpúšťa. Ani nevieš, ako sa podobá srdcu tvojej mamy...

Boh ťa má veľmi rád, veď pozri, čím ťa žehná, čo všetko vkladá do tvojho života... Si vzácna jeho očiam, a zveril ti niekoho, koho si v plnosti času darovala iba Jemu... Pripravoval ťa na to, od chvíle, kedy som sa stala tvojim anjelom... Pripravoval ťa na to, aby si mu vychovala dieťa pre jeho službu a pre jeho kráľovstvo... Preto toľko bolesti a utrpenia...

Dievčatko moje, už si vyrástlo. A ja viem, že vidíš veľa vecí inak, a že aj tie chvíle smútku a bolesti sa stávajú pre teba časom požehnania. Som veľmi šťastná že ťa mám, a že mi Boh dovolil sa stať anjelom a nie vrahom svojho dieťaťa...

Ľúbim ťa a som stále tvojou mamou... 

Mami, chcela som ti to povedať ešte v ten večer keď sa to stalo, ale akosi som to nevedela zo seba dostať...

A dnes, som sa prebudila s tým, že ti mám o tom napísať. A chcem ti poďakovať.... nielen za našu svätú babku, Olinku i Katku ale aj za každý deň, keď si prijala biedu, chudobu, bolesť svojho života...

Ďakujem ti za to, že si mi dala život... a že mi stále pripomínaš, že aj keď sme „veľkí“ potrebujeme mamu. 

Aj ja ťa potrebujem... A ty to vieš....

Ďakujem Bohu za to že ťa mám a chcem ti povedať, že ťa veľmi ľúbim – tak ako ty ľúbiš svoju mamu... 

A vieš čo sa stalo, keď som so slzami v očiach odchádzala od babkinho hrobu? v diaľke predo mnou sa objavila „dúha“ – znak nádeje, že raz všetci prejdeme na druhý breh a budeme spolu...

Už sa na to veľmi teším.

Marcela Bagínová

Marcela Bagínová

Bloger 
  • Počet článkov:  262
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pozerám.... vidím.... píšem....Viem, že sa dotýkam ľudských bytí....a tak posúvam seba aj iných vpred...som SpiSoVateľKA Zoznam autorových rubrík:  PredškoláciAch jajZ môjho peraA zázraky sa dejúAdamovinyniečo pre zmysel životaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu