reklama

Deň stvorený na upratovanie a Emma

Posledný deň pred Vianocami. Akoby bol stvorený na upratovanie. Ráno sa na mojom stole objavil papierik s bodmi: 1. urob toto, potom toto... Formát A5 a ledva sa tam všetko zmestilo...Posledné prípravy na „Vianoce“ sa začali....Lenže....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V tejto šťastno-nešťastnej chvíli zazvonil zvonček. Za dverami stála „návšteva“ – Mamina a jej malá dcérka Emma.

 Vytrhnutá z plánov všedného dňa som zamierila otvoriť bránu.Vošli. Mamina zaparkovala pri svojej „tete“ a ruka malej 1,5 ročnej Emmy sa ocitla v mojej – o niečo väčšej, skúsenejšej labe.

 Odišli sme z izby. Veď dospelých pri rozhovore netreba vyrušovať. Tak to učíme deti od malička. A keďže „drobec“ neprotestoval a s odvahou sa vybral skúmať ešte nepreskúmané priestory, šlo to celkom ľahko. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hoci som mala informácie o tom, že Emma má „rozviazaný jazyk“ – prvých desať minút komunikovala so mnou iba cez grimasy  a mne neostávalo nič iné, ako konštatovať že mimiku a gestiku má tento tvor vyvinutú na primeranej úrovni. 

Potom nadišla druhá fáza. Brala do rúk kocky a skúšala ich stavať na seba. Ak náhodou stáli dve alebo tri v nerovnom rade nad sebou – ale stáli, tvárila sa ako majster sveta. Mrkla na mňa a keď videla, že ju sledujem, otočila sa – mysliac si, že ju nevidím, keď ona nevidí mňa. Zaujala postoj pštrosa. 

Po piatich minútach tlieskania nad vydareným dielom staviteľa a „tajného pozorovania“ sa horko ťažko postavila na nohy, pristúpila ku mne, vzala moje laby a posunkami mi vysvetlila, že mám tlieskať aj ja. Keď som splnila jej prosbu, tak sa smiala až sa znova posadila na koberec. A smiala som sa aj ja a premýšľala som nad tým, čo sa asi môže odohrávať v jej hlave.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď ju prestala baviť činnosť s kockami, odložili sme ich do krabice a šli sme skúšať vlastnosti lopty, ktorá sa kotúľa. Skončili sme pri bubienku – a namiesto uší, sa Emma rozhodla, že si bude pri veľkom „rachote“ zakrývať oči. No zábava... 

Záverečná etapa nášho stretnutia skončila v kaplnke nášho kláštora. Zbadala Betlehem a v ňom Jezuliatko. Nemý úžas. Otvorené oči. Hra na sochy a môj dospelácky palec v celej jej ruke.

Pozrela na mňa a povedala prvé zrozumiteľné slovo: „TA“ – a ukázala k jasličkám.  Kľakla som si.

Malá si však ľahla a uprene hľadela na to, čo sa skrýva v jaskyni. Hladkala zvieratká a kládla si prst na pusu. "Pssst, aby sme niekoho nezobudili". Tešila sa. Usmievala sa. Jej tvár bola chvíľu veselá, chvíľu vážna...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ja som sledovala túto detskú spontánnu radosť. Potom sa posadila sa na moje koleno a ticho pozerala vpred... 

Neurobila som skoro nič z toho, čo som chcela urobiť, ale dostala som dar, ktorý som si nezaslúžila...

Emma mi pripomenula, že na Vianoce sa netreba len pripravovať, ale nechať si dosť sily, aby sme vedeli žasnúť nad zázrakom narodenia Ježiša....  

Marcela Bagínová

Marcela Bagínová

Bloger 
  • Počet článkov:  262
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pozerám.... vidím.... píšem....Viem, že sa dotýkam ľudských bytí....a tak posúvam seba aj iných vpred...som SpiSoVateľKA Zoznam autorových rubrík:  PredškoláciAch jajZ môjho peraA zázraky sa dejúAdamovinyniečo pre zmysel životaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu