Spytovanie svedomia
Kaplán: Deti, cítite to čo ja? Niečo tu vonia. Nejaký parfém alebo voňavka. Kto z vás sa navoňal? A ty Adam, čo?
Adam: Samozrejme a nielen že som sa navoňal, ale pozri čo som si doniesol. /rúž a krém na tvár/.
Kaplán: Adam! To ti je zasa načo? Pozrite sa deti, čo si Adam priniesol / s deťmi pomenujete veci/. Adam, prosím ťa, vysvetli mi, na čo ti to je...
Adam: Ja som bol tento týždeň na jednej návšteve u Barborky a ona sa maľovala, voňala a aj krémovala. A vieš aká bola pekná... Ako princeznička.
Kaplán: Tak pekná vravíš... To ti verím, lenže ty si zabudol na to, že okrem toho, že máme pekne namaľované líca a sme navoňaní, tak by sme mali mať pekne navoňané aj naše srdiečka, však deti.
Adam: Hahaha, navoňané srdiečka? To ti neverím.
Kaplán: Deti, Adam mi neverí! Vy mi veríte? Kedy máme navoňané, krásne, čisté srdiečka /...rozprávaš s deťmi: - keď poslúchame, keď pomáhame.../ Presne tak. Vtedy nám všetci hovoria: „Ty voniaš úsmevom, alebo ty sa pekne usmievaš, ty pomáhaš, ty poslúchaš, ty si dobrý.... Adam, tak ako presvedčili sme ťa? Ako je to s tebou. Dnes máš navoňané iba sako, alebo aj srdiečko?
Adam: Presvedčili ste ma. Ale ja som mal tento týždeň veľmi zlú náladu a vôbec som sa neusmieval. Ba som ti aj vyplazil jazyk, keď si ma nevidel...
Kaplán: A vieš, kto nám chce zlepšiť náladu a dať krásny darček? Dnes sme za ním prišli na sv. omšu. Deti pomôžte Adamovi. Kto by to mohol byť? /Pán Ježiš/. Výborne. On nám chce dať aj silu, aby sme sa polepšili. Chcete silu? Adam chceš ju? /áno/. Na to, aby sme mohli dostať silu od Pána Ježiša, musíme splniť jednu podmienku: Poprosiť ho, aby nám očistil srdiečka. Preto sa spolu modlime. Bože láska moja
Kázeň:
Kaplán: Deti dobre ste počúvali Adama? Čo sa mu to cez týždeň podarilo? K čomu sa to priznal? /...že ti vyplazoval jazyk/. Vy viete vyplazovať jazyky? Tak teraz ich vyplazte. Máte ich dosť dlhé, tak iste uhádnete, čo sa dialo u nás na fare. Ale najskôr si zahráme jednu hru. Aj ty Adam sa ideš hrať. Tá hra má jedno pravidlo. Zamkneme si ústa a budeme hovoriť iba vtedy, keď sa budem na niečo pýtať ja - a budete hovoriť iba so mnou, nie so svojim susedom alebo susedkou. Je to jasné? Kto mi zopakuje pravidlá hry? /dieťa alebo Adam to zvládne/ Adam rozumel si?
Adam: Áno.
Kaplán: Tak sa ťa hneď niečo opýtam. Čo som ti hovoril, keď si vyplazoval na mňa jazyk?
Adam: Hovoril si, že som ako pyšná princezná, alebo ako Kráľ
Kaplán: Veru hral si sa na kráľa. Chcel si stále rozkazovať a stále si mal niečo na jazyku. Ozaj deti, čo má na jazyku taký kráľ. / keď je - tak kurča, keď pije - malinovku... /
A čo by mal mať na jazyku okrem toho ešte k tomu kráľ, ktorý je dobrý... /hádajú deti/
Adam: Ja viem, ja viem: Dobré slovo.
Kaplán: Presne tak Adam. Deti a vy poznáte dobré slová? Aké sú to? /ďakujem, prepáč, prosím , nech sa páči/ A vy si myslíte, že taký dobrý kráľ, ktorý hovorí všetky tieto slová naozaj existuje, alebo je iba v rozprávke?
Adam: Ja si myslím, že naozaj existuje. A je tu medzi nami.
Kaplán: Deti vy tu vidíte nejakého kráľa? Neskryl sa niekde? Popozerajte sa napravo, naľavo... Adam my tu nikoho nevidíme.
Adam: No veď to, on je neviditeľný. Ten kráľ sa volá Ježiš.
Kaplán: A na to si ako prišiel.
Adam: Keď som vás počúval, ako ste rozprávali o tom, čo má na jazyku dobrý kráľ, tak som prišiel na to, že Ježiš to všetko na jazyku mal a myslím, že si to nosil aj vo svojom srdci.
Kaplán: Tak na to sa musíme pozrieť z blízka. Kedy sa Pán Ježiš poďakoval / keď mu Veronika podala šatku na krížovej ceste, keď sa modlil, keď ho niekto nasýtil.../ A kedy ďakujeme my? A kedy Pán Ježiš povedal: prepáč. Adam vieš to?
Adam: To viem presne. Keď bol na kríži a všetci sa mu vysmievali. A on prosil nebeského Otca, aby prepáčil všetkým tým, ktorí ho pribili na kríž, lebo oni nevedeli, čo robia.
Kaplán: Áno, povedal: „Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia." A odpusti a prepáč znamená to isté. A kedy povedal Pán Ježiš prosím... /rozprávaj sa s deťmi, a keď im to nebude jasné, tak sa spýtaj Adama/
Adam: No slovko „prosím" - povedal napríklad vtedy, keď chcel, aby ho Šimon vzal na svoju loďku, alebo keď bol smädný a pýtal si vodu od ženy zo Samárie. On totiž vedel, že sa to patrí. A iste si vedel poprosiť od svojej mamy, Panny Márie, aj chlebík. Len neviem, či to vedia aj deti. Či aj oni nosia na jazyku i v srdiečku toto slovo.
Kaplán: Deti aj vy poznáte slovko prosím? Kedy a o čo prosíte? /porozprávate sa/ No vidíš Adam, ako dobre toto slovko poznajú. Ale ty si hovoril aj o tom, že dobrý kráľ nosí na svojom jazyku a v srdci aj slovko : „Nech sa páči" - to si ako myslel?
Adam: Tak, že Pán Ježiš stále niečo ponúkal. chorým ponúkol zdravie, smutným radosť, hladným dal chlebík a ryby... a ty si dnes čítal, že aj jednému nezbedníkovi ponúkol nebo.
Kaplán: Tak ty si dobre počúval. Presne tak, ja som čítal ako bol Pán Ježiš ukrižovaný a vedľa neho, boli ešte dva kríže. Deti kto na nich bol? /Lotri/ Áno, obaja boli lotri, všeličo povyvádzali, ale každý bol iný. Jeden sa Ježišovi vysmieval a druhý mu čo povedal? /spýtaj sa detí, ak nebudú vedieť, spýtaj sa Adama/
Adam: Tomu druhému bolo ľúto, že bol zlý a preto poprosil Ježiša: Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Kaplán: A Ježiš videl, že by sa chcel polepšiť, preto mu prisľúbil, že príde do jeho Kráľovstva. Deti, aj vy chcete prísť do Ježišovho kráľovstva? /áno/. Tak sa musíme čo? /polepšiť/ Adam a ešte čo musíme robiť?
Adam: Mali by sme nosiť vo svojich srdiečkach i na svojich jazykoch to isté, čo náš Kráľ Ježiš. Nie?
Kaplán: Presne tak Adam. A čo máme robiť, aby sme boli ako Ježiš a raz prišli do neba / zopakuješ - ďakujem, prepáč, prosím, nech sa páči.../
Adam spolu s deťmi vám práve povedali, čo má mať na jazyku i v srdci Kráľ. My sme sa v krste stali kráľmi a sme povolaní hlásať a žiť Božie kráľovstvo. Máme pred sebou stanovený životný program, máme sa stať svedkami Kráľa, ktorý má srdce, ktorý nám rozumie a ktorý nás túži previesť cez každý problém, Sme svedkami Kráľa, ktorý do beznádeje vkladá nádej, do opustenosti svoju prítomnosť, do strachu vnáša istotu, že všetko má zmysel... On to robí každý deň, každú hodinu. Božie Kráľovstvo a Ježiš sú prítomné, nezávisle na tom, či si to priznáme alebo nie. Preto prosme o milosť, aby sme vnímali Ježiša, ako svojho láskavého Kráľa a boli sme hrdí na to, že sme jeho vyslancami v našej rodine, v práci, i v našom meste. Amen
