Je večer. Posledný v tomto roku 2011. Sedím a pýtam sa, čo vám mám priať. Hľadám nejaké predsavzatia, ktoré by boli splniteľné, aby sa aj ten budúci rok, ak Pán Boh dá že sa dožijem jeho konca, nestal jedným s tých, keď sa budem mračiť, že sa mi zasa nepodarilo nič z toho, čo som akosi chcela... A zrazu cítim, ako už veľa krát v tomto roku. Tajomný hlas, ktorý ma pozýva vziať do rúk pero a papier... Niekto tam „hore" totiž otvoril nový prúd myšlienok vychádzajúcich zo srdca... Myšlienok, ktoré som pre všetkých ľudí usilujúcich sa o ľudskosť prameniacu z hĺbky človeka premenila na príbeh... pokračovanie článku
Sú príbehy o nás... o tom, ako vieme manipulovať s druhými i o tom, ako zabúdame, že človek, ktorý stojí vedľa nás má okrem povinností aj práva. Aj toto sa stáva... a stojí to za zamyslenie pokračovanie článku
Pýtam sa, pretože som si pred chvíľou prečítala príbeh o opustenom otcovi zo Žiliny, ktorý je zúfalý. Veď jeho dcéra sa z jedného dňa zbalila a už jej nebolo. Vraj ušla do kláštora. pokračovanie článku
Doteraz som nepísala o knihách, ale o ľuďoch. No dnes chcem napísať o jednej, ktorá vstúpila do môjho života a v posledné dni zanechala vo mne akúsi nezmazateľnú stopu. Asi preto, že je „moja". pokračovanie článku
V počas víkendu ma stretlo všeličo... dostávala som nezvyčajné úlohy. Hrať divadlo, modelovať, písať... i vymýšľať... že čo? Napr. rozprávku o tom, ako z nás súčasná technika – lepšie povedané – jej zneužívanie – robí otrokov... No povedzte, kde sa skrýva viac múdrosti ako v rozprávke? Tak som sa do toho pustila... Upozorňujem – rozprávka – je určená deťom a ich zaneprázdneným rodičom... pokračovanie článku
Sú chvíle stretnutí a rozlúčok.... Odišiel básnik, človek, ktorý sa usmieval aj keď jeho duša plakala, a nemal to v živote ľahké... Naučil sa brať pero utrpenia a písať ním... to, na čo by nikto z nás nemal zabudnúť... pokračovanie článku
...“Ja som látka a ty buď môj krajčír,“ – zaznelo z CD prehrávača vo chvíli, keď som sa zamýšľala nad dnešným dňom.... Stretla som v ňom veľa ľudí i „ne...“, a každý z nich chcel byť mojim krajčírom. A chcel zo mňa niečo ušiť.... pokračovanie článku
„Sedím v aute. Ponáhľam sa ako každé ráno do práce. Myslím na to, čo ma čaká a čo ma neminie... Ani som si nevšimol ako som prešiel cez križovatku...Až o niekoľko minút som zbadal policajta, ktorý bol napriek mojej časovej tiesni, pripravený na dialóg.Zastavil som. pokračovanie článku
Posledný deň pred Vianocami. Akoby bol stvorený na upratovanie. Ráno sa na mojom stole objavil papierik s bodmi: 1. urob toto, potom toto... Formát A5 a ledva sa tam všetko zmestilo...Posledné prípravy na „Vianoce“ sa začali....Lenže.... pokračovanie článku
Koľko nervov ma stojí, kým nenájdem papier, ktorý som niekde odložila... zvlášť vtedy, keď ho potrebujem.... a keď ho nájdem, tak jasám a ani si nevšimnem to, čo sa deje okolo... pokračovanie článku
Skúsili ste už niekedy niečo napísať? Myslím na niečo, čo nemalo patriť vám, ale chceli ste to venovať niekomu inému? Ak áno, tak vám k tomu iste nechýbala, minimálne „novinárska slina.“ Ale čo tak písanie na objednávku – alebo dá sa písať bez „sliny“? pokračovanie článku
Otázka, ktorú sme si položili prvý krát, keď sme mali tri roky... A kladieme si ju stále... pokračovanie článku
nájdete všeličo. Teda, asi by som sa mala spýtať, či sa vám to stáva. Mne veľmi často.... Niečo ma núti, zavesiť tých pár veršíkov na blog... že by niekomu pomohli? pokračovanie článku
„Dobré ráno! Vstávajte. Ideme na výlet“ Takto znela prvá informácia dňa. Nič netušiaci Peter... pokračovanie článku
Odišla... Netušiac prečo... a nepoznajúc dôvod... A čo povedať tým čo zostali... možno sa vôbec pokúsiť o slová útechy? pokračovanie článku
Gejzír sĺz? Gezjír lúčov? Gejzír slov? Gejzír spomienok? Alebo o čo ide? pokračovanie článku
Prvá info... Náročná... Asi by bolo lepšie, keby sa týkala iba mňa... Ale nebolo to tak. Týkala sa človeka, ktorý mi je blízky... Máte rakovinu pokračovanie článku
Dnes som si vypočula zaujímavý a neobyčajný rozhovor. Rozprávalo sa "to" alebo "tie", ktorým sme my, dospeláci vo chvíli, keď sme zatvorili dvere fantázie, vzali aj možnosť dialógu. Ten však viedli celkom pokojne tmavé sandále pohodené pod mojou ctenou posteľou. pokračovanie článku
Bolo to pred niekoľkými rokmi. Čas adorácie pred Eucharistiou. Čas, kedy som sa navždy chcela darovať Bohu. A bola mi jasná jedna vec... že Boh, ktorý ma stvoril iste vie kto som a pozná i farbu mojich očí. Pozná všetky moje črty a miluje ma... začala som ho prostiť a túžiť po tom, aby som aj ja videla Jeho tvár.... a vtedy z mojej duše vytrisklo zopár veršov... Ponúkam Vám ich v nádeji, že možno aj vo vašom srdci sa z času na čas ozve túžba:"Poznať Toho, ktorý vás stvoril." Túžte, vyplatí sa to. Jeho tvár je nádherná a skrýva sa aj v tom, koho o chvíľu stretnete na ulici. pokračovanie článku
Kde bolo tam bolo, bol jeden Kráľ a rozmýšľal nad tým, ktorá z jeho troch dcér bude kráľovná... Už myslel, že to vie, lebo jeho srdce mu hovorilo o láske, ktorú má voči nemu MARUŠKA. No stal sa trapas... Nepoznal hodnotu soli... Ani my nevieme odhadnúť, akú hodnotu majú tí, ktorí sú medzi nami, napr. naše mamy... A preto si môžete prečítať "celkom krátke" divadielko - o kom? O mame - a o tom, že ona je cennejšia ako zlato... pokračovanie článku
Som Božie dieťa, ktoré miluje, odpúšťa a hľadá
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
