Popoludnie. Zvoní mobil. Neznáme číslo. V poslednom čase sa často ľudia mýlia a volajú mi. Chcú si objednať okná a dvere. Že by aj teraz omyl? pokračovanie článku
Ledva som otvorila oči a zbadala som, že sa pri mne niečo tmolí. Aha, sľúbila som mu, že môže ku nám prísť na celý deň. pokračovanie článku
je iné ako tie ostané. Nemá nohy, ani ruky a predsa chodí. Nemá ani ústa a netreba ho ani kŕmiť a predsa rozpráva. Už viete čo to je? pokračovanie článku
Dnes premýšľam. Viac menej o tebe. O človeku, ktorý sa túlal v mojom živote od prvých dní, či hodín... Nemusel si tu byť, ale ostal si, lebo si chcel... pokračovanie článku
Dnes som sa vrátila za tebou. Len tak, preto že sa mi chcelo, aby som sa ti ešte raz zahľadela do očí a zopakovala to, čo bolo povedané... pokračovanie článku
Sedela som pri rieke a pozerala do vody. Len tak. Okolo mňa pobehovalo dievčatko. Hľadalo usilovných mravcov, ktorí nosili sem a tam obyčajné slamky a trávy. pokračovanie článku
Že ste toto slovo ešte nepočuli? Že neviete čo znamená? A predsa každý z nás ju má. Každý máme svoju Krokovačku. pokračovanie článku
... bez skrípt, bez indexu a s foťákom v ruksaku... pokračovanie článku
Biela sobota a tebe dnes patrí do biela prestretý stôl. K tomu kytica ruží, slzy a smiech. Slová, ktoré sa strácajú v diaľke. Strácajú? Prečo? pokračovanie článku
že neveríte? pokračovanie článku
Sú veci ktoré si každý skomentuje po svojom. Tu máte možnosť. pokračovanie článku
Každý deň sa niečo zomelie a niečo uvarí - a to nielen v hrnci, ale aj v živote a v duši... A čo sa uvarilo počas týchto dní? pokračovanie článku
Má to štyri labky, dve dlhé uši a zamestná to každého, kto sa u nás objaví... Viete kto je to? pokračovanie článku
Kde bolo, tam bolo... Bolo to na Slovensku - v Sedmerovci - nad dedinkou, v ktorej som vyrastala... A stačilo na to pár minút, aby som sa s Vami mohla podeliť o túto krásu... pokračovanie článku
Zistila som, že som nakazená. Nie chrípkou, ani vírusom, či bacilmi... ale slovom.... pokračovanie článku
Sedeli ste už v bágri... Alebo ho radšej sledujete iba z diaľky? A myslíte si tak isto ako ja, že je je to minimálne jedna ozruta, ktorá všetko ničí a búra? Tak to ste na veľkom omyle, pretože... pokračovanie článku
Vysvetľoval mi 6 ročný Vladko, keď som stála pred dverami ich bytu a vyzúvala som si botasky.... pokračovanie článku
Sedela som za stolom a rozmýšľala nad tým, čo ma čaká... Ceruzkou som čmárala na zdrap papiera „povinnosti dňa.“ Bolo ich veľa a ja som gúľala očami. V tom sa ozval mobil: "Ja zvoním, zdvihnite ma, ja zvoním zdvihnite ma....“ pokračovanie článku
Občas mi to napadne, keď rozprávam so svojimi známymi. Vedia že si zbabrali život, že posekali niekoľko vzťahov, že rozbúrali a zničili to, čo bolo čisté a jemné... A akosi cítia, že je tu trest... Napriek tomu máme niečo spoločné. Je to súcit... pokračovanie článku
Raz o nej ktosi povedal, že je nekonvenčná mníška a viete prečo? Občas sa vymyká sa viacerým uhladeným predstavám, ktoré máte o rehoľnom živote.... Smeje sa až tak, že ju počuť na konci ulice a hlavne by som vám neodporúčala ísť okolo nej, keď pracuje v záhrade. Určite by vás ostriekala hadicou a bude sa na tom zabávať. A okrem toho sa naháňa s deťmi v škole a niekedy vlezie aj do miestnosti oknom. Ale chcela som rozprávať o inom... pokračovanie článku
Zasa ma čakalo cestovanie. Ráno, pomaly ešte za tmy som nasadla s niekoľkými neznámymi pasažiermi do auta a vydala sa smerom do Košíc. pokračovanie článku
Prečo asi rehoľná sestra píše Rasťovi? Možno preto, že ho spoznala, keď ešte ňou nebola a aj preto, že Rasťo už na tejto zemi nederie topánky. A predsa žije – žije v našich srdciach pokračovanie článku
Otázka, ktorá mi v pondelkové ráno po predchádzajúcom, veľmi náročnom, dni preletela hlavou... pokračovanie článku
Koncom minulého roka som cestovala domov... Ako inak – vlakom. V Košiciach na stanici som si kúpila okrem cestovného lístka aj miestenku s číslom 25 a v pravej chvíli som si vyhľadala mne určené miesto v kupé vo vagóne číslo 2 pokračovanie článku
Obyčajné nedeľné ráno. Jedno z tých, kedy otváram oči a zisťujem, že sa prebúdzam v dome môjho detstva. Som doma. pokračovanie článku
Stretli sme sa pred dvoma rokmi na vlakovej stanici. Po dlhom čase. Obe sme mali za sebou „veľké životné udalosti“ – ona stretla vysnívaného princa, ktorý sa stal jej manželom. Stihla mu porodiť dve krásne deti. A bola šťastná... pokračovanie článku
Alebo o nás.... a o tom, ako hodnotíme druhých a seba...A keďže životná múdrosť je skrytá v rozprávkach, jednu vám ponúkam... pokračovanie článku
Konečne doma... v byte, v ktorom som svorne všetci vymieňali bytové jadrá, maľovali, skrášľovali... Samozrejme – na svoj spôsob....O hádkach a nepovedanej pravde do očí sa radšej vyjadrovať nebudem. pokračovanie článku
Kto? Alebo čo? Alebo... pokračovanie článku
Cestujem vlakom. Zdá sa, že cestovanie sa pre mňa stáva zdrojom inšpirácie... A k čomu že ma to inšpirovalo teraz pokračovanie článku
Je noc. Tma ako v rohu. Len zopár značiek bliká v tme. Hovoria tou istou rečou a práve teraz mi prestalo záležať na tom, či patria do kategórie príkazov alebo zákazov, či niečo oznamujú alebo.... Je dôležité že sú a že ich vidím... pokračovanie článku
Povinnosti, povinnosti... Niektoré prijemné, iné menej... Ale pri ich plnení sú občas naplnené aj prekvapeniami... pokračovanie článku
Som Božie dieťa, ktoré miluje, odpúšťa a hľadá
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
