Prečo neodpovedá, keď je Boh

Autor: Marcela Bagínová | 17.3.2013 o 14:48 | (upravené 17.3.2013 o 14:55) Karma článku: 13,34 | Prečítané:  1947x

Každý veriaci je občas sklamaný, že Boh si ho akosi prestal všímať. Že sa modlí... a derie listy v modlitebnej knihe a predsa sa nič nedeje. Boh mlčí???? Existuje vôbec???? Existuje. To len my sme na niečo zabudli....  

 

„Prečo Boh neodpovedá na moju modlitbu?

Spýtal sa ma včera Erik. Mladý muž milujúci Boha. Rád sa modlí a vo svojom srdci cíti, že jeho cesta je manželstvo.

No už dva týždne chodí so zvesenou hlavou. Jeho Natália, s ktorou chodil 2 roky, to vzdala... A on? Nechápe prečo?

 

Rozprávali sme sa, čo sa dialo medzi nimi niekoľko mesiacov dozadu.

„Ostala zamĺknutá, keď som sa jej spýtal, čo sa jej stalo, buď sa rozplakala alebo... ma poslala do...." priznával.

„A ty?"

„Bol som bezradný. A tak som sa modlil k Bohu. Prosil som ho, aby ma naučil, ako sa mám k nej správať. Ale on mi neodpovedal. A jej afekty plaču a trieskania dvermi sa opakovali čoraz častejšie..."

„Neriešil si to inak? Neobjal si ju? Nepriniesol si jej kvet?"

„Nie, veď ti vravím, že som prosil Boha, aby mi dal svetlo a povedal, čo mám robiť. Ako sa mám k nej správať..," vysvetľoval sklamaný a nechápajúci.

Nemohol nezbadať môj úsmev. „Ani ty ma nechápeš?"

Mykla som plecami.

Asi som iná...

 

„Nemodlím sa vo chvíli, keď vidím, že ľudia vedľa mňa trpia.

Alebo lepšie povedané, modlím sa až potom, keď ich v kríze a utrpení objímem...

Keď im dám nejakým ľudským spôsobom poznať, že som s nimi...

Keď sa ich spýtam, prečo na mňa kričia alebo ma ignorujú.... (občas si to vyžaduje odvahu)

Keď s nimi strávim chvíľu ticha (aj prítomnosť druhého, výrečným slovom)

Keď sa s nimi „konštruktívne" pohádam... (aspoň sa snažím, aby tá hádka neodbočovala od témy a aby sme sa nedostali do roviny obviňovania)

Keď.... si s nimi dohodnem ďalšie stretnutie a s pochopením vyhlásim: „Verím ti, že teraz sa ti so mnou ťažko rozpráva. Chápem, že potrebuješ byť chvíľu sama, ale ja sa vrátim... A porozprávame sa... Môžem prísť zajtra?"

 

Keď som sa s týmto priznala Erikovi, stratil reč. Vraj mu to nenapadlo. A nechcel sa vtierať. (Chápem, dotýkať sa utrpenia a bolesti iných je náročné... a často to nejde vyriešiť rýchlo...)

Tak trocha na ospravedlnenie položil otázku: „To si si prečítala v nejakej psychológii?"

„Nie, to som vedela  aj vtedy, keď som ešte nechodila do kostola a hovorila som si, že som neveriaca," priznala som svoju farbu

„Ty si bola neveriaca?" prebehol mu tvárou chvíľkový moment pohoršenia, „Akože to vážne, ty si bola ne-katolíčka?"

„Vážne," vyžívala som sa v jeho zmätku. „Myslím, že Boh nás nedelí na katolíkov, nekatolíkov, pravoslávnych, evanjelikov, či „iné odrody." Keď nás stvoril, stvoril nás ako ľudí, nie ako náboženské bytosti."

„No dobre, aj ja som človek, ale prečo ma nevypočul?" Erik sa vrátil k pôvodnej téme.

„Nuž preto, lebo Boh sa neopakuje. Už dávno vložil do tvojho srdca návod, ako sa máš správať k iným. Rodičia ti hovorili, že im máš pomáhať, potešovať ich.... Tak preto by ti to mal Boh vždy opakovať?"

Ostalo ticho. Možno si spytoval svedomie. A možno sa spamätal a začal v sebe hľadať nové cesty, ako pochopiť Natáliu.

Neviem. No priznávam, že by som priala, aby sa rozhodol pre možnosť B

 

Možno mám výhodu...

Vďaka minulosti sa viem pozerať na svet cez oči „ateistu" i „kresťana."

A je mi jasné, že Boh nebude riešiť to, čo si môžeme a vieme vyriešiť medzi sebou - my ľudia. Chce, aby sme sa znova naučili čítať abecedu ľudskosti, ktorá je v nás...

 

Veď: Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže.... alebo inak. V reči kresťanov to môže znieť takto: „Viera bez skutkov je mŕtva."

 

Erik, Natália a aj my ostatní, ktorí sa modlíme za vzťahy, bez toho, aby sme sa predtým snažili v nich spraviť niečo ľudské (že by nám v tom bránil strach zo zlyhania? ), skúsme odložiť modlitebné knihy a dohodnime si stretnutie s tým druhým...

Tak čo, kto bude ten odvážnejší? Dúfam, že ten, kto tomu čo sa stalo rozumie najmenej....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?