reklama

Spomienka nielen na mamu

Spomienka plagátová. Spomienka reklamová. Spomienka bilbordová. Spomienka... na minulosť, ktorá ma učí múdrosti do budúcnosti... Spomienka, ktorá sa vynorí len tak... príležitostne. A predsa človeka sprevádza celý život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Sedíme za stolom a pijeme kávu. Mama sa z času na čas zahľadí do mojej tváre. Akoby chcela prečítať, na čo práve myslím.

Viem, že si zapamätá každú vrásku, ktorá mi pribúda úmerne prežitým dňom. Viem, že tam niekde v srdci ešte stále otvára tú milujúcu ochrannú ruku nad svojim dieťaťom, aj keď je dospelé.

Viem. Je to mama a ak po niečom túži, tak potom to „niečo" sa volá „šťastie."

Jeho hodnotu meria podľa seba. Podľa svojich prežitých rokov, dní, či hodín.

Nenachádza ho v detstve. Nebolo príliš radostné. Stratila mamu... žila chudobne a tak isto aj študovala. Skromnosť a bieda boli súčasťou jej minulosti... Ešte má v živej pamäti, ako čítala knihy pri neónovej pouličnej lampe, ktorá stála pred domom... A potom prišla jej láska, budúci manžel a môj otec. Potom svadba a s ňou oznam, že mať dieťa, nebude jednoduché....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nuž ale zázraky sa dejú a div sa svete na počkanie. Niekto na ne čaká minútu, iný rok, a iný ešte viac...

Aj ona sa dočkala.

„Vieš aké to bolo, keď som sa dozvedela, že sa narodíš?" spýtala sa ma pred niekoľkými dňami pri káve.

„Nie," priznávam a čakám, kým začne znova rozprávať príbeh, ktorý mení jej tvár... a dovolí vyplávať na povrch spomienkam.

Začne hovoriť o radosti i o strachu, ale i o láske a túžbe chrániť niečo jemné, čo sa skrylo do jej lona.

Mimochodom, bola som to ja. A hoci som ešte nemala meno, vedela, že ma bude ľúbiť celý život.

„Nechcelo sa ti ísť na svet," pripomína a upíja si z kávy. „Ale už dávno som zabudla na bolesť. Keď mi ťa zdravotná sestrička dala prvý krát do rúk, vykríkla som: „Ježiš Mária!" Bola si nádherná... A lekár mi na to povedal: „Pani, ale veď vy nie ste veriaca."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Smejeme sa. Nuž aj v totalite sa ľudia "mýlili". Aj vtedy, navonok ateisti, keď im bolo ťažko volali na pomoc Tých zhora....

„Bola si taká maličká a bezbranná," spája svoje dlane a pokračuje: „A ja som si uvedomila, že za teba ďakujem aj tomu doktorovi a zdravotnej sestre. Bez nich by sme tu spolu neboli."

Chvíľu mlčíme. Ja preto, že ma môj príbeh vždy dostane. A ona preto, že v tom okamihu bola šťastná. Veď bola darkyňa života.

Pozerám do jej tváre. Je krásna. Každá jej vráska je odrazom lásky, ktorú mi dala....

Jej tak krásna, že nepotrebuje žiaden make-up. Je autentická. Je taká aká má byť. Je to žena, ktorá darovala život. Je to mama, ktorá na deň mojich narodenín a jej „rodenín" nikdy nezabudla.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Aj ten doktor, čo ťa priviedol na svet, bol už starší pán. Veď vieš, zomrel pred niekoľkými rokmi." ponára sa znova do spomienok. Prikyvujem. Písala mi o ňom a prosila ma, aby som sa za neho modlila." Cítim, že si ho váži. Je to pre ňu „Pán doktor" a spolu s ňou mám k nemu akosi blízko aj ja, hoci som ho nikdy nevidela.

Ale predsa niekoho poznám. Zdravotnú sestru, ktorá ma držala v náručí skôr ako ona. Má to odpustené, veď to bolo iba preto, aby som sa sama nadýchla. Pred niekoľkými mesiacmi sme sa s ňou stretli v obchodnom dome.

„Maci, vieš kto je to?" spýtala sa vtedy s úsmevom mama.

„Netuším," priznávala som, lebo sa v mojom živote premlelo toľko ľudí, že si neviem zapamätať ich mená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„To je zdravotná sestrička. To ona ťa dala prvý krát do môjho náručia, keď si sa narodila," povedala pokojne a pozrela sa na ňu s láskou.

Podali sme si ruky. Starká, pracujúca celý život v zdravotníctve sa usmiala. Porozprávali sme o živote a rozlúčili sme sa...

Minulý týždeň, práve keď sme znova pili kávu a spomínali, hlásil dedinský rozhlas, že táto pôrodná asistentka zomrela. Pozreli sme sa na seba. „Veď ešte nedávno sme sa spolu stretli," pripomenula som....

„Asi bol čas, aby sa narodila pre nebo, keď toľkým pomohla narodiť sa pre zem," dodala mamina a mykla plecami... Prikývla som a vstala od stola. No mamin hlas ma ešte na chvíľu zastavil „Nezabudni na ňu, veď aj pre jej lásku žiješ."

A tak sa snažím nezabúdať a čerpať z múdrosti mojej mamy. Práve naopak chcem spomínať. Dnes na všetkých, ktorí pomohli tomu, aby moja mama bola šťastná....

Veď moje šťastie sa šíri so šťastím iných... - teda ak je pravé.

Mami ďakujem.

Marcela Bagínová

Marcela Bagínová

Bloger 
  • Počet článkov:  262
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pozerám.... vidím.... píšem....Viem, že sa dotýkam ľudských bytí....a tak posúvam seba aj iných vpred...som SpiSoVateľKA Zoznam autorových rubrík:  PredškoláciAch jajZ môjho peraA zázraky sa dejúAdamovinyniečo pre zmysel životaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu