Spomienka nielen na mamu

13.5.2012 o 0:00 (upravené 12.5.2012 o 23:46) | Karma článku: 22.02 | Prečítané  2079-krát

Spomienka plagátová. Spomienka reklamová. Spomienka bilbordová. Spomienka... na minulosť, ktorá ma učí múdrosti do budúcnosti... Spomienka, ktorá sa vynorí len tak... príležitostne. A predsa človeka sprevádza celý život.

Sedíme za stolom a pijeme kávu. Mama sa z času na čas zahľadí do mojej tváre. Akoby chcela prečítať, na čo práve myslím.

Viem, že si zapamätá každú vrásku, ktorá mi pribúda úmerne prežitým dňom. Viem, že tam niekde v srdci ešte stále otvára tú milujúcu ochrannú ruku nad svojim dieťaťom, aj keď je dospelé.

Viem. Je to mama a ak po niečom túži, tak potom to „niečo" sa volá „šťastie."

Jeho hodnotu meria podľa seba. Podľa svojich prežitých rokov, dní, či hodín.

Nenachádza ho v detstve. Nebolo príliš radostné. Stratila mamu... žila chudobne a tak isto aj študovala. Skromnosť a bieda boli súčasťou jej minulosti... Ešte má v živej pamäti, ako čítala knihy pri neónovej pouličnej lampe, ktorá stála pred domom... A potom prišla jej láska, budúci manžel a môj otec. Potom svadba a s ňou oznam, že mať dieťa, nebude  jednoduché....

Nuž ale zázraky sa dejú a div sa svete na počkanie. Niekto na ne čaká minútu, iný rok, a iný ešte viac...

Aj ona sa dočkala.

„Vieš aké to bolo, keď som sa dozvedela, že sa narodíš?" spýtala sa ma pred niekoľkými dňami pri káve.

„Nie," priznávam a čakám, kým začne znova rozprávať príbeh, ktorý mení jej tvár... a dovolí vyplávať na povrch  spomienkam.

Začne hovoriť o radosti i o strachu, ale i o láske a túžbe chrániť niečo  jemné, čo sa skrylo do jej lona.

Mimochodom, bola som to ja. A hoci som ešte  nemala meno, vedela, že ma bude ľúbiť celý život.

„Nechcelo sa ti ísť na svet," pripomína a upíja si z kávy. „Ale už dávno som zabudla na bolesť. Keď mi ťa zdravotná sestrička dala prvý krát do rúk, vykríkla som: „Ježiš Mária!" Bola si nádherná... A lekár mi na to povedal: „Pani, ale veď vy nie ste veriaca."

Smejeme sa. Nuž aj v totalite sa ľudia "mýlili". Aj vtedy, navonok ateisti, keď im bolo ťažko volali na pomoc Tých zhora....

„Bola si taká maličká a bezbranná," spája svoje dlane  a pokračuje: „A ja som si uvedomila, že za teba ďakujem aj tomu doktorovi a  zdravotnej sestre. Bez nich by sme tu spolu neboli."

Chvíľu mlčíme. Ja preto, že ma môj príbeh vždy dostane. A ona preto, že v tom okamihu bola šťastná. Veď bola darkyňa života.

Pozerám do jej tváre. Je krásna. Každá  jej vráska  je odrazom lásky, ktorú mi dala....

Jej tak krásna, že nepotrebuje žiaden make-up. Je autentická. Je taká aká má byť. Je to žena, ktorá darovala život. Je to mama, ktorá na deň mojich narodenín a jej „rodenín" nikdy nezabudla.

„Aj ten doktor, čo ťa priviedol na svet,  bol už starší pán. Veď vieš, zomrel pred niekoľkými rokmi." ponára sa znova do spomienok. Prikyvujem. Písala mi o ňom a prosila ma, aby som sa za neho modlila." Cítim, že si ho váži. Je to pre ňu „Pán doktor" a spolu s ňou mám k nemu akosi blízko aj ja, hoci som ho nikdy nevidela.

Ale predsa niekoho poznám. Zdravotnú sestru, ktorá ma držala v náručí skôr ako ona. Má to odpustené, veď to bolo iba preto, aby som sa sama nadýchla. Pred niekoľkými mesiacmi sme sa s ňou stretli v obchodnom dome.

„Maci, vieš kto je to?" spýtala sa vtedy s úsmevom mama.

„Netuším," priznávala som, lebo sa v mojom živote premlelo toľko ľudí, že si neviem  zapamätať ich mená.

„To je zdravotná sestrička. To ona ťa dala prvý krát do môjho náručia, keď si sa narodila," povedala pokojne a pozrela sa na ňu s láskou.

Podali sme si ruky. Starká, pracujúca celý život v zdravotníctve sa usmiala. Porozprávali sme o živote a rozlúčili sme sa...

Minulý týždeň, práve keď sme znova pili kávu a spomínali, hlásil dedinský rozhlas, že táto pôrodná asistentka zomrela. Pozreli sme sa na seba. „Veď ešte nedávno sme sa spolu stretli," pripomenula som....

„Asi bol čas, aby sa narodila pre nebo, keď toľkým pomohla narodiť sa pre zem," dodala mamina a mykla plecami... Prikývla som a vstala  od stola. No mamin hlas ma ešte na chvíľu zastavil „Nezabudni na ňu, veď aj pre jej lásku žiješ."

A tak sa snažím nezabúdať a čerpať z múdrosti mojej mamy. Práve naopak chcem spomínať. Dnes na všetkých, ktorí pomohli tomu, aby moja mama bola šťastná....

 

Veď  moje šťastie sa šíri so šťastím iných... - teda ak je pravé.

Mami ďakujem.

 

Hlavné správy

EKONOMIKA.SME.SK

Fico sa postavil za utajený nákup českých pušiek

Hlavné podľa premiéra je, že Česká zbrojovka sľúbila zamestnať na Slovensku desiatky ľudí.

Z DOMOVA

Trebuľa chcel auto ako Fico, dal by zaň aj 106-­tisíc eur

Košický župan sa chystal kupovať novú limuzínu, po medializácii tender zrušil.

TECH.SME.SK

Útok, ktorý zhodil americké dvojičky? Ako to bolo s 9/11 naozaj

Je to asi najobľúbenejšia konšpiračná teória súčasnosti.


Už ste čítali?