Otto na slovíčko

Autor: Marcela Bagínová | 24.10.2011 o 8:10 | Karma článku: 12,87 | Prečítané:  1943x

Sobota podvečer. Nič netušiaca. V pohode riadim svoje auto. Vychádzam z hlavnej a mierim k železničnému priecestiu. Pribrzďujem. Tachometer ukazuje, že rýchlosť klesá...45 km/h....40/km, keď tu prásk....

 

Nevidím nič iné ako popráskané sklo... Vlastne akúsi bielu hmlu, ktorá ma  prinútila zastaviť. Nedá sa pokračovať v jazde. Ozve sa tupý náraz a kúsok za autom leží starý pán. Vyskočím z auta a bežím ho ratovať. Na križovatke z vedľajšej cesty prichádza ďalšie auto. Vystupuje z neho pán a vysvetľuje: „Tento „de....", šiel po strede cesty, ani ja som ho nemohol obehnúť... Prichádzame k nemu. Dýcha a obaja cítime závan alkoholu. Zdá sa mu že má zjavenie... Nechápe čo sa stalo.... Ale komunikuje... niečo ako „igen"... a zopár nadávok k tomu.

O niekoľko minút prichádza záchranka. Policajti ju predbehli a riadia premávku.... „ Je ako mačka."- vysvetľuje mi mladá žena v uniforme... „Toto je už jeho tretí prípad, kedy zdemoloval auto. Jednoducho sa opije a ide..." „Nič mu nebude." - pridáva sa ku nej jej kolega a pýta si moje doklady....

V tom okolo nás prefrčí šporťák. Rýchlosť 50 km/h mu nič  nehovorí... A policajti iba mávnu rukou. „To čo bolo?" - pýtam sa a akosi podvedome čakám, že pán vodič zo šporťáku, nebude až taký drzý... ako bol... „Takto sa ku nám správajú mnohí..." - vysvetľuje slečna policajtka. „Starký mal šťastie že ho nenabral šporťák ale vy..."  Zisťujeme kto to je... Je to Otto, známy holdovateľ alkoholu. Aj teraz išiel z krčmy a mal veľa energie. „Viete, keď týmto opitým dáme pokutu, začnú nám nadávať... Sú agresívni.... a aj tak im to nepomôže...." Sťažujú sa policajti a snažia sa riadiť premávku....

Prichádzajú ďalší... Tí robia dychové skúšky. Starký je jasný... pod dva promile to nie je... Ale nevadí mu to.... Už je v sanitke a pomaly sa preberá k životu. „Nič vážne" - hlási lekár a do záznamu policajt zapisuje, že dotyčný Otto vyviazol s ľahkými zraneniami...

Z diaľky prichádza staršia žena. Už počula čo sa stalo a v ruke má jeho doklady. Nesie za sebou fúru slov, nie najkrajších.... Ospravedlňuje sa mi, za to, čo spôsobil. A okrem iného sa aj teší, že bude mať od toho „ho...." niekoľko dní pokoj, kým bude v nemocnici... Jeho utrpenie sa jej nedotýka...

Konečne môžeme zavolať odťahovú službu. Niektorí vodiči sa zastavujú pri nás a pýtajú sa, či môžu nejako pomôcť... Niektorí nie.... zrýchlia, rovnako ako šporťák.... Podpisujem posledné papiere a pozerám na rozbité čelné sklo... Všetci sme celí, zdraví, bez vážnych následkov, či komplikácii....

Všade je tma. Zima sa mi vpíja pod nechty a ja sa pýtam  sama seba na čo je to dobré.... A chcela by som do duše povedať nejaké to, slovíčko pánu Ottovi. No dnes by mu to nepomohlo.... Som už tretia, ktorá si kvôli nemu urobí pôst od svojho auta.... A myslím, že nie posledná....

Nuž, tak len virtuálna prosba, milý pán Otto. Ak nabudúce budete do seba liať alkohol, aby ste sa znova cítili silný a mocný, vyskúšajte si svoju silu aspoň v chôdzi na chodníku, popri plote, a nie na bicykli.... lebo sa to môže skončiť úplne inak... a nebudete trpieť len vy sám....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?