Prečo si s dieťaťom nevedeli dať rady?

Autor: Marcela Bagínová | 24.1.2011 o 19:50 | Karma článku: 22,48 | Prečítané:  5984x

Mám známu. Má hyperaktívneho syna a manžela z USA. Donedávna bývali na Slovensku. Dávid tu rok chodil do materskej školy a učiteľky ho zatvorili do krabice s názvom: „Nezvládnuteľné a nevychovateľné dieťa." Poviete si, stáva sa...

 

Doma mal Dávid presne vymedzené pravidlá. S ocinom rozprával bez problémov po anglicky, s maminou po Slovensky a s návštevami (teda aj so mnou), občas tak a občas tak...

Keďže nie vždy som mala šancu mu porozumieť, pretože prvé slovo jeho vety bolo v slovenčine, druhé v angličtine, tretie a štvrté v slovenčine... a tak ďalej,  bolo vidno, že ho statočne (aj keď nechtiac) „znervózňujem."

A skúste čo to spraví, keď znervóznite malého cholerika...

V jednej chvíli sa premení  na hyperaktívnu potvoru, ktorá vám hneď a zaraz chce povedať úplne všetko...a keď to nejde, je oheň na streche. Dupe, kričí a hádže všetko čo je okolo.

Poviete si: Nevychovanec

Pred niekoľkými mesiacmi Dávidov otec dostal ponuku pracovať v USA. A tak sa celá rodina odsťahovala.

Mama mala strach, lebo tvrdila, že keď si už Slovensku nevedia dať v škole s Dávidom rady, čo bude potom... a sama seba sa pýtala, ako to zvládne.

Neubehol ani mesiac ich života na novom mieste a Dávid sa počas prechádzky so svojou mamou pripojil ku skupine detí z neďalekej materskej školy. Rozprával sa s nimi a intenzívne pri tom používal ruky aj nohy , zatiaľ čo mama vysvetľovala učiteľke, že na Slovensku mala so synom problémy.

Problémy sú na to, aby sa riešili a tak učiteľka navrhla, aby Dávid začal chodiť do materskej školy...

Stalo sa. O mesiac bol Dávid škôlkarom ako sa patrí. Ráno si bral so sebou vlastné jedlo a popoludní chodil s papierom, na ktorom sa občas objavila úloha napísaná po anglicky.  Múdro sa pozeral na papier a v prítomnosti mamy ju čítal  po slovensky. (teda tú časť, ktorú si z nej zapamätal) Keď však prišiel otec, pokojne sa  naňho obrátil v angličtine...

Rodina čakala zo škôlky sťažnosti. Prvý týždeň .... nič, druhý... nič... tretí .... nič...  Bolo to  zvláštne, ale mali obavu spýtať sa , ako sa Dávid správa....

Veď akoby nie, na Slovensku nebolo dňa, kedy by nepočúvali nejakú „ponosu" na svojho synka.

Po mesiaci Dávid priniesol z materskej školy domov belasú obálku s nakresleným vlakom. „Mami, pozri, dnes som dostal diplom."

„Diplom?" - pýta sa udivene mama. „Áno, za to, že som bol dobrý a poslušný."

„No len aby." - vzdychla si a pre istotu obálku podala otcovi. Ten ju otvoril a fakt. Bol v nej diplom a pochvala.

„Dávidovi, za to, že svojich kamarátov učí hovoriť a spievať po slovensky."

Ako niekedy málo stačí, aby sa s nešťastnej rodiny s hyperaktívnym synom stala rodina, ktorá má šikovné dieťa...

A ako málo stačí, aby sa z bitkára stal kamarát....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

ŽENA

Šesť dcér, ktoré vyzerajú ako dvojčatá svojich slávnych matiek

Viaceré známe matky majú dcéry, ktoré akoby im z oka vypadli.

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.


Už ste čítali?